Od Krvavej nedele v Námestove uplynulo 100 rokov

Je jeseň roku 1920, za plotom kvitnú ruže. Budú dobré na hrob. Na hrob, ktorý navždy pochoval ideály ľudstva.Ľudová strana sa 15. septembra 1920 na okresnej porade v Námestove uzniesla zvolať 10. októbra 1920 verejné zhromaždenie – predvolebnú kampaň. Rozhodli o tom vodcovia ľudu, slúžny Ferko Skyčák, dr. Štefan Hojo a okolité duchovenstvo. Dalo sa to na vedomie hlavnému slúžnemu Ferkovi Skyčákovi ústne i písomne. Desať dní predtým dal na známosť veriacim pán farár Vendelín Schwarz, že služby božie budú slúžené 10. októbra o 9:00 hodine. Tak sa aj stalo. Svätú omšu slúžil a kázeň mal sám Andrej Hlinka za asistencie miestnych kňazovi kňazov z okolitých dedín. Bol stredobodom pozornosti medzi kňazmi a veriacimi v kostole i mimo neho. Po skončení svätej omše sa ľudia presunuli k slúžnemu domu. Zhromaždenie začalo hymnickými piesňami: Kto za pravdu horí a Hej, Slováci za účinkovania cirkevného spevokolu. Hlinka vystúpil na tribúnu medzi čestných hostí, prečítal prejav a rezolúciu, ktorá bola výkrikom tvrdého, ale utláčaného národa s bohatou históriou.Hovorilo sa v nej: Vyhlasujeme, že v tomto štáte chceme vidieť svoju budúcnosť ako národ rovnoprávny s národom českým, ale aj ako národ svojprávny, ktorý chce samostatne spravovať svoje veci a chce sám riadiť svoj osud.Potom dal Andrej Hlinka slovo senátorovi Julovi Klimkovi, aby prečítal článok Jána Slávika z Národných novín:

Slovenská krv do neba volá. To pobúrilo prítomných českých vojakov prvého horského pluku, vytiahli bodáky a ôsmi až desiati sa hnali na neho, že ho zabijú. Predrali sa hustým radom ľudí asi na desať metrov od rečníckej tribúny. Tu sa naši muži vzopreli a s výkrikom, veď aj Slovák je vojakom, odzbrojili útočníkov,pričom sa im ušlo náležitej odplaty. Skupina asi desiatich krvilačných vojakov stojacich na mostíku sa rozbehla do kasární, zobrali strojové pušky a začali strieľať do bezbranného ľudu. Nastala panika, krik, nárek. Tí, čo mali vozy, nasadali na ne a utekali. Vojaci strieľali ako zo zábavy. Neodradila ich teplá striekajúca krv obetí nevinných ľudí. Vojsko behalo ako posadnuté po všetkých uliciach Námestova. Darmo čakali úbohé deti svojich otcov,nevrátili sa viac živí domov. Ich krv vysal prach námestovských ulíc.Desiaty október bude čiernymi písmenami zapísaný do dejín Slovenska. Na krivdu, ktorej sa dopustila bratská láska na úbohom oravskom ľude v Námestove, ťažko možno zabudnúť.

Na mieste zomreli Anton Jackulík, 58-ročný otec dvoch detí, roľník zo Slanice – trafený do hlavy. Ignác Fenik, 36-ročný, roľník z Klina, otec šiestich detí, najmladšie malo tri týždne, manželka nemocná.Českí vojaci ich zastrelili, keď sa vracali domov. Ranení Jozef Brija z Bobrova, ktorému dostrieľali rameno. Maťuga z Vavrečky, ktorého do krvi stýrali. Štefana Grebača, brata kňaza Ignáca Grebáča-Orlova vracajúceho sa domov,dobil takmer na smrť Jozef J.s vojakmi. Okrem toho bolo ešte asi desať ranených.

Kto zapríčinil krvavú masakru. Celá táto masakra bola plánovite vyprovokovaná. Agrárnickí náhončí sa dozvedeli, žena 10. októbra budú mať ľudáci zhromaždenie a rozhodli sa, že tam zvolajú na ten istý deň aj oni predvolebné stretnutie. Mal tam prísť Šrobár, Vanovič, Moyš, Duchaja iní. Agrárnikov do Námestova nik nevolal a je isté, že ani vláda nikoho nepoverila,aby štval vojsko proti ľudáckym rečníkom. Čo hľadal agrárnik Ján Duchaj medzi vojskom?Už dopredu pripravovali agrárnickí štváči pôdu a huckali české vojsko proti bezbrannému ľudu. Do čiernej knihy bude zapísané meno nešťastných odrodilcov: Floriána H., Jozefa J. a senátora agrárnej strany Jána Duchaja, ktorí boli pôvodcami a zosnovateľmi celého zla. Jozef J. sám týral našich ľudí a stále velil vojakom: Hoši napred! Hurá!! Okrem nich ešte jeden poručík od štvrtého sibírskeho pluku Bedřich Daněk, hnal zbesnených vojakov na utekajúce zástupy ľudu. Práve on bol postrachom celého Námestova. On prenasledoval katolícke duchovenstvo, vrieskal, že oni ´delají pořádek´, keď vraždili bezmocných ľudí.

V novinách Slovak 17. októbra 1920 vyšla výzva Neprovokujte, nehuckajte už aj tak podráždený národ. On prirodzeným svojím rozumom, čistým neskaleným srdcom spozná svojich opravdivých vodcov a len za tými pôjde. Dosť už bolo tej drahej slovenskej krvi – nevylievajte ju. Lebo beda, keď v rozhorčení svojom povstane ľud proti svojim utláčateľom. Hrozná, strašná vina o pomstu volá. Beda tomu,z koho pohoršenie vychádza.Beda agrárnikom a mučiteľom Slovenska, ktorí to všetko zapríčinili, trestu božiemu neujdú. Tá preliata krv vždy ich bude páliť, prenasledovať a volať o pomstu do tretieho pokolenia. Predsedníctvo ľudovej strany rozhodlo Zvolalo na 19. októbra svoj exekutívny výbor na plenárne zasadnutie a tam rozhodovali verejní činitelia, ako si vydobyť platnosť v demokratickej republike. Slovensko v Československu prežilo viacero volieb, no nie všetky boli v skutočnosti vždy slobodné a demokratické. Preto prinášame svedectvá, lebo sme pri týchto dejinách boli od počiatku.Sloboda sa v putách rodí a bez krvi niet vykúpenia. K žatve úrody sa hlásime plným právom spoludedičstva a toho,z čoho Európa vyrástla a tak sa bolestne vykupovala.Vštepujme hrdosť na národa vieru do každého srdca, ku ktorému sa priblížime, lebo niet väčšieho daru pre národ,ako je vlastný štát.

Použité články z dobovej tlače. Spracoval: Vladimír Kolada