História mesta

Súvislejšie osídľovanie severnej časti Oravy sa uskutočňovalo od polovice 16. storočia, keď nastala zmena vo vlastnícko-právnych pomeroch tohto regiónu. Dovtedy bola Orava i s hradom kráľovským majetkom v užívaní vyšších kráľovských úradníkov. V roku 1556 prevzal Oravu do zálohy od panovníka Fraňo Thurzo, správca kráľovskej komory a bývalý nitriansky biskup. Vtedy prešla na Thurzovskú rodinu aj županská hodnosť. Noví majitelia hradu začali pomerne husto kolonizovať Oravu a zakladať dediny, medzi nimi i Námestovo. V roku l557 vydal oravský župan František Thurzo šoltýsku listinu Ondrejovi Randovi a 11 sedliakom osady Námestovo, zriadenej na valašskom práve.
Námestovo vzniká ako valasko-sedliacka osada a listinne je doložená je v roku 1558 ako Námestowje, v roku 1593 ako Námestovo, v roku 1625 ako Námestov; maďarsky Námesztó. Bola poddaná Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala obec asi 200 obyvateľov, v roku 1715 mala asi 560 obyvateľov. Farár Š. Bocko v roku 1672 pripravoval povstanie Gašpara Piku. V 18. storočí tu zvíťazila protireformácia. Od 18. storočia sa sem húfne sťahovali Židia, v roku 1825 ich tu už bolo najviac na Orave (176). Výhodná poloha na známej obchodnej soľnej ceste do poľských trhových stredísk bola jedným z rozhodujúcich faktorov hospodárskeho rozvoja, ktorý vyústil v 18.stor. do premeny poddanskej dediny, na základe čoho panovníčka Mária Terézia 14. júna 1776 udelila Námestovu trhové privilégiá, avšak jeho poddanský pomer k hradnému panstvu tým nezanikol. V roku 1777 Námestovo stalo sídlom okresu, v roku 1778 malo 791 obyvateľov, v roku 1828 malo 169 domov a 1668 obyvateľov. Pôvodne roľnícka osada sa od 18. storočia stala povestnou plátenníctvom. Vznikali tu farbiarne a mangľovne. Murínovci vybudovali plátennícky veľkoobchod a v 19. stor. bolo mesto strediskom výroby a obchodu s plátnom. V roku 1884 tu vznikol Hornooravský plátennícky spolok. Začiatkom 20. storočia sa stal hornooravským centrom národného života. Začiatkom 1. svetovej vojny nastal úpadok plátenníctva. Mestečko sa stalo známe svojimi trhmi, jarmokmi a remeslami (kožušníctvo, remenárstvo, garbiarstvo, pltníctvo). Požiar v roku 1943 spôsobil značné hospodárske škody.
Počas oslobodzovacích bojov na Veľkonočný pondelok 2. apríla 1945bolo mesto silne poškodené (60 % domov zničených). a v bojoch zahynulo 64 obyvateľov. Do roku 1947 tu boli 2 píly, 2 mlyny, teheľňa, peňažné ústavy. Neskoršou výstavbou Oravskej priehrady úplne zmenilo svoju tvár.
Dnes má Námestovo približne 8000 obyvateľov a od roku 1996 je okresným mestom hornej Oravy.Jazero Oravskej priehrady a okolitá príroda dáva predpoklad širokého športového vyžitia. Sú tu možnosti relaxačných športov, rybolovu, plávania, surfingu, jachtingu, turistiky, prechádzok, poľovačiek, zberu lesných plodín. Na Nábreží v Námestove vyrastajú nové zariadenia cestovného ruchu s bohatou ponukou nie len ubytovacích a reštauračných služieb, ale aj množstvom aktivít na vyžitie návštevníkov v prípade nepriaznivého počasia.

Počas letnej turistickej sezóny sa v Námestove a na Oravskej priehrade organizuje množstvo kultúrnych podujatí celoslovenského charakteru, ako sú napr. koncerty vážnej a populárnej hudby, gospelový festival „Verím pane“, v oblasti športu dokonca medzinárodného charakteru – Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta v rýchlych motorových člnoch.
Z regiónu pochádza množstvo významných osobností, ako sú Anton Bernolák – prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, Ján Vojtaššák – katolícky biskup, Milo Urban, Martin Hamuliak – spisovatelia, najplodnejšie obdobie života (takmer 21 rokov) tu pôsobil a tvoril najväčší Slovenský básnik P. O. Hviezdoslav.

ZDROJ: namestovo.estranky.sk, namestovo.sk