Keď jeden vtáčí ostrov stačí!

Posledné mesiace myšlienky mnohých ľudí z oblasti ochrany prírody zamestnáva predstava budovania nového ostrova na Oravskej priehrade. Bude to bez pochýb jeden z veľkých projektov, ktorý môže na dlhé desaťročia ovplyvniť prírodu a jej fungovanie u nás. Je tento zámer naozaj potrebný a významný, alebo ide len o to, aby sa postavilo niečo „veľké“ za každú cenu?

Náklady na tieto práce sa majú vyšplhať na približne 1 milión eur. V skutočnosti sa v spomínanom projekte počíta aj s inými náležitosťami, no nové útočisko pre vtáky by malo byť jeho hlavnou prioritou. Podľa názoru mnohých by sa tieto peniaze dali využiť oveľa efektívnejšie a cielenejšie.

Za tieto náklady by sa mohli zamestnať až 10 noví  profesionálni strážcovia prírody na zhruba 10 rokov. Strážcovia by mali potrebnú výbavu a výstroj, ktoré na tento výkon povolania potrebujú. Takýmto spôsobom by sa výrazne zvýšila kontrolná činnosť na hornej Orave. Pytliactvo, nelegálne vjazdy áut, motoriek, štvorkoliek, snežných skútrov, nelegálne výruby a to aj v samotných rezerváciách sú najzávažnejšími trestnými činmi páchanými práve v našich chránených územiach. Touto cestou by sa výrazne eliminovali tieto mimozákonné praktiky. Za tieto finančné prostriedky sa môžu prijať 10 noví pracovníci pre environmentálnu výchovu. Podľa slov niektorých ide o veľmi dôležitú pozíciu. Títo pracovníci by každý deň robili prednášky, exkurzie, zážitkové pobyty pre deti a dospelých. Výchova je v tomto smere pri súčasnej generácií skutočne dôležitá. Deti už dávno netrávia toľko času v prírode ako kedysi. Jeden pracovník je žalostne málo. Oblasťou, kde by sa dali peniaze využiť hodnotnejšie, sú práve naše lesy.

Len  približne 2 % rozlohy CHKO Horná Orava sú bez zásahu. Tu ide o skutočnú ochranu prírody. Tieto eurá by mohli slúžiť na výkup pozemkov už chránených lesov, na vykupovanie nových hodnotných lesov a tých je vskutku v Oravských Beskydách dosť. Môžu sa využiť na prenájom lesov, ktoré si zaslúžia ochranu, efektívne sa využívajú pri náhrade za hospodárenie pri súkromných vlastníkoch lesných pozemkov. Zvyšovanie rozlohy ponechanej na samovývoj by mal patriť medzi hlavné priority. Niektoré mimovládne organizácie v tomto smere robia skvelú prácu. Sú vlastníkmi niekoľkých stoviek hektárov lesa, na ktorých vyhlasujú prírodné rezervácie pre všetkých. V súčasnosti nie sú známe presné hranice takýchto prísne chránených lesov. Poriadok do týchto skutočností by mohli priniesť z projektu platení geodeti, ktorí by presne zamerali hranice pozemkov najkrajších a najprísnejšie chránených prirodzených lesov. Prostriedky by ostali aj nadetailné vyznačenie takýchto území.

Dnes existuje len pár červených pruhov, ktoré zvyknú odlišovať pralesy od hospodárskych lesov, no tie už neboli obnovované desiatky rokov. Ekológia a s ňou spojená príroda sú veľmi zložité. Aj keď dnes pomocou vedy vieme mnoho, na prírodu to, žiaľ, nestačí. Nikto z nás nevie, ako vlastne funguje, čo je správne a čo dobré. Človek môže bádať celý svoj život napísať stovky vedeckých prác a článkov a aj tak to nebude stačiť. Takéto veľké zásahy do krajiny treba dôkladne zvážiť. Ľudia nemôžu tvrdiť, že tieto druhy vtákov sú vzácnejšie ako iné a naopak. Príroda nerozlišuje medzi dobrým, zlým, pekným a škaredým. Nerobme tak ani my.

Les, ktorý na svoju ochranu čaká…  Foto: Michal Kozoň

ZDROJ: Noviny Námestovčan, Autor: Michal Kozoň
ekológ