Námestovo Info Turisticko – informačný portál Námestova
Legendárny slovenský zbojnícky kapitán Juraj Jánošík údajne preklial obyvateľov drotárskej obce Veľké Rovné, ktorí ho zo strachu pred panstvom zradili, slovami: „Vezmite si drôt i kliešte a túlajte sa svetom ako drotári, lebo lepší život si nezaslúžite!“ Toto prekliatie akoby sa stalo symbolom majstrov drotárskeho remesla a tak trochu sa dotýka aj nášho Námestovčana – umeleckého kováča a drotára Štefana Smržíka, ktorý sa so zväzkom drôtu a jeho výrobkami túla po svete aj v dnešných časoch.
Drotársky majster Štefan Smržík a jeho práca s drôtom nás zaujali už pred rokmi. Minulý rok sa jeho mimoriadne umenie stalo aj predmetom nášho zápisu do kroniky mesta, aby sa jeho meno a schopnosť premeniť drôt na umenie zachovali pre ďalšie generácie, lebo si to naozaj právom zaslúži. V roku 2008 bola Štefanovi Smržíkovi priznaná kvalifikácia „majster ľudovej umeleckej výroby“ a pôsobil aj ako lektor drotárstva pri ÚĽUV v Bratislave. S drôtom pracuje od roku 1998 a k drotárstvu ho priviedlo aj vedomie, že jeho predkovia pracovali s kovom a drôtom. Smržíkovci boli významný kováčsky rod. Začínajúci predok vo Vavrečke bol ocenený aj Jozefom II. a dostal ocenenie Zlatú bulu za kovanie vozov. Štefan sa venuje najmä výrobe úžitkových predmetov inšpirovaných tradičnými vzormi, ale z drôtu vytvára tiež plastiky a skúša aj umiestňovať drotárske prvky na kovaných predmetoch a prepájať tak obidve remeslá. Spolupracuje aj s Považským múzeom – pravidelne sa zúčastňuje stretnutí drotárov a zapája sa do tematických úloh v rámci muzeálnych tvorivých dielní. Múzeum jeho prácu prezentuje na výstavách doma i v zahraničí, kde získal niekoľko ocenení za svoje diela. (V decembri si jeho diela spolu s dielami ďalších dvoch súrodencov Smržíkovcov môžete pozrieť aj na výstave v Dome kultúry v Námestove. Viac o výstave TU, pozn. aut.) Svoje drotárske remeslo Štefan Smržík v minulosti prezentoval aj na svetovej výstave EXPO 2000 v nemeckom Hannoveri a v Soule v Južnej Kórei na Festivale svetových majstrov. Festivalu sa osobne nezúčastnil, prezentovali ho jeho výrobky. Ale tohoročnú ponuku do kazašskej Astany napokon prijal.
Na Expe 2017 v kazašskej Astane. Stredoázijský Kazachstan je 9. najväčšia krajina sveta (a najväčšia vnútrozemská), kedysi bol súčasťou Sovietskeho zväzu. Ak ste si mysleli, že hlavným mestom Kazachstanu je Alma-Ata, nie ste až tak ďaleko od pravdy. Totiž, skutočne sme sa to tak učili ešte pred niekoľkými rokmi a Astana je hlavným mestom tohto stredoázijského štátu len od roku 1997. Astana sa nachádza v stepnej oblasti v strednom Kazachstane. Má rozlohu asi 722 tisíc kilometrov štvorcových, čo je približne dvojnásobná plocha, na akej sa rozprestiera naša Bratislava. Pokiaľ ide o počet obyvateľov, ten je na úrovni 700 tisíc, pričom ešte v roku 2003 malo toto mesto približne o dvesto tisíc obyvateľov menej. „Problémy s pokazeným lietadlom v Budapešti, odkiaľ sme odlietali, neveštili nič dobré,“ začína svoje rozprávanie Štefan Smržík. „Dali nám náhradné lietadlo, ale s menším počtom sedadiel a oznámili, že buď niekto nepocestuje dobrovoľne, alebo oni si budú vyberať. Už to vyzeralo, že napokon nepocestujem, ale nakoniec nám trom výrobcom – modranskej keramiky, fujár a drotárskych výrobkov povolili let, takže nasledoval priamy päťhodinový let do Kazachstanu. V hlavnom meste – Astane ma uchvátilo staré aj nové mesto, ktoré porovnávajú s Dubajom. Kazašská metropola Astana je podľa plánov dostavaná len asi na 30 percent, no aj táto tretina ponúka veľkolepú a ohromujúcu architektúru. Mesto by malo byť skompletizované do roku 2030 a už teraz je viac než isté, že to bude stáť za to.
Aj rehoľná sestra z Brezovice… Do Astany som si so sebou priniesol drôteného kohúta, sošku sediaceho drotára pri práci a ďalšie úžitkové predmety. Najviac bol obdivovaný kohút. Mal som so sebou asi päť kilogramov drôtu Z neho som vyrábal misy a menovky. Menovky mali u návštevníkov slovenského pavilónu mimoriadny úspech a každý večer ma ruky boleli od celodenného krútenia drôtu. Osemnásty júl bol stanovený ako Národný deň SR na EXPO 2017 Astana. V slovenskom pavilóne sa zišla naozaj dobrá partia – Lúčnica, Nebeská muzika, Pastierske cifry z Turca, moderátorka Alena Heribanová a ďalší umelci. Slovenský pavilón bol ohodnotený ako siedmy najkrajší zo 120 krajín. Zažil som tu aj niekoľko príjemných či úsmevných stretnutí. Napríklad sa pri mne pristavili dvaja Slováci, ktorí sú ženatí v Astane, rehoľná sestra, ktorá tam žije 15 rokov a pochádza z Brezovice a tak som si tam uvedomil, aký je svet malý. Alebo bývalí vojaci, ktorí sa so zvedavosťou pýtali, kde sa nachádza Slovensko. Keď som im to vysvetlil, radostne zakričali: „Zvolen – Očová… veď tam sme slúžili na vojne. Kazachovia sú naozaj ústretoví, usmievaví a otvorení ľudia. Obchody sú rovnaké ako u nás, služby fungujú a v reštauráciách sa dobre najete do 5 – 6 € vrátane nápoja – piva. V Astane až extrémne dbajú na čistotu. Po metropole sa môžete za tri eurá voziť taxíkom do omrzenia. Pre zaujímavosť – liter benzínu tam stojí 50 centov. Moje dojmy z tejto krajiny sú naozaj pozitívne a ani som si nepripadal, že som v moslimskej krajine (sunnitskí moslimovia tvoria 62% a katolíci so 0,66% patria medzi menšinové náboženstvá, pozn. aut.)“, priblížil nám svoje potulky svetom s drôtom v kapse námestovský drotár, pracovník strojárskej firmy Hern, Štefan Smržík.
Autor: Miroslav Hajdučík
