Minulosť neodstrihneš, je v tvojej identite

28. októbra 2018 vznikla Česko-slovenská republika. Nezávisle od udalostí v Čechách slovenskí národovci a politickí činitelia, pre informačné embargo nevediac, čo sa udialo v Prahe, prijali 30. októbra 2018 v Turčianskom Svätom Martine Deklaráciu slovenského národa, či Martinskú deklaráciu, ktorou Slováci oficiálne zrušili zväzok s Uhorskom. Za jediný oprávnený orgán vystupovať v mene slovenského národa bola vyhlásená Slovenská národná rada.

„Tridsiaty október 2018 by mal byť pre nás Slovákov akýmsi pamätným dňom, lebo vtedy sme sa stali súčasťou novovzniknutého štátu v strednej Európe, Česko-slovenskej republiky“, prechádzal históriou od obdobia I. svetovej vojny s dôrazom na fenomén národa profesor Karlovej univerzity Rudolf Chmel na slávnosti otvorenia výstavy Ozveny času.

„Táto republika až do roku 1993 prešla rôznymi peripetiami. Istý prelom v našej histórii znamenali neskôr najmä osmičkové roky: V roku 1938 vznikla autonómia, potom Viedenská arbitráž, v 1939. roku vznik Slovenského štátu, to znamená popretie predošlých 20 rokov československej liberálnej demokracie. V 1945. roku koniec II. svetovej vojny znamenal popretie Slovenského štátu, rok 1948 popretie všetkého predošlého, rok 1968 opäť popretie predošlého obdobia, rok 1989 popretie predošlého režimu, ktorý tu vládol vyše 40 rokov… S kolegom Maťovčíkom sme prakticky v našich životoch prežili minimálne 8 režimov, v ktorých sme museli žiť a existovať. A nedá sa povedať, že ten svet je len čiernobiely. Nemôžeme povedať, že to, čo bolo, odstrihneme a začíname žiť nový život, pretože ten život si nesieme so sebou vo svojich osobných identitách, ktoré sú pre každého jednotlivca najdôležitejšie.“ Pre mladú generáciu je podľa prof. Chmela možno všetko spomínané už „pravek“, nepozná dostatočne túto minulosť.

Príjemná atmosféra, krása výtvarných diel a vysoká umelecká hodnota výstavy. Inými slovami nevieme vyjadriť vernisáž výstavy Ozveny času 1918-2018. Preto si radšej pozrite toto video. Nezabudnite že výstava v Dome kultúry v Námestove potrvá len do pondelka!

„Ak chceme vedieť, kam sme došli, tak by sme mali vedieť aj to, odkiaľ sme sa pohli a kam smerujeme. Bez vzniku Česko-slovenska v roku 1918 by sme sa my, Slováci, podľa slov tohto historika asi ťažko dovyvinuli do dnešnejpodoby štátoprávneho usporiadania“ a tento odkaz treba podľa neho pestovať všetkými možnými formami. Jednou z týchto foriem a zároveň dôvodom, že tento odkaz treba pripomínať a pestovať, je aj zorganizovanie spomínanej výstavy, k výročiu udalostí spred 100 rokov. V Slovenskej národnej knižnici, v ktorej pôsobí ďalší zo spoluorganizátorov výstavy – popri Mariánovi Grígeľovi, Rudolfovi Chmelovi, pracovníkoch Domu kultúry a Oravskej galérie – Augustín Maťovčík – uchovávajú vzácny originál textu Martinskej deklarácie. Docent Maťovčík vyjadril potešenie, že toto výročie si pripomenula jeho rodná Orava a Námestovo, v ktorom pred polstoročím študoval. V historickej časti výstavy, ktorá potrvá v DKN do konca septembra, sú reprodukcie dokumentov a portréty osobností spomínaných významných udalostí našich dejín, v literárnej časti ukážky diel významných spisovateľov – oravských rodákov. „Ďalšiu časť expozície výstavy tvorili originálne diela vynikajúcich reprezentantov výtvarného umenia zviazaných s Oravou, v postavách ktorých vidím našich otcov a mamy, dedov a babky“, trefne poznamenal Marián Grígeľ, pozerajúc na diela Márie Medveckej a Ignáca Kolčáka zo zbierok Oravskej galérie, ktoré v DKN pobudli týždeň.

Čo vo vás vyvoláva výstava Ozveny času? Opýtali sme sa najstaršieho účastníka na jej slávnostnom otvorení, Námestovčana Jozefa Jurigu: „Dobrý pocit, že máme vlastnú republiku, vlastný štát. Narodil som sa 1. mája 1938, 20 rokov po zrode republiky. Uvedomujem si, že títo ľudia, politici – Štefánik – ale i spisovatelia – Urban a ďalší urobili veľmi veľa pre našu štátnosť.

Na ktoré roky, obdobie zo svojho života si najradšej spomínate? Keď som skončil školu, začal som pracovať na elektrifikácii železníc. Elektrifikovaná trať začínala v Mikuláši a viedla do Spišskej Novej Vsi. Potom som išiel na vojnu a po nej som sa zamestnal v Tesle Orava, neskôr som prešiel do tesláckeho závodu v Námestove. Tak toto boli roky môjho života, ktoré boli veľmi príjemné a šťastné. Tieto posledné roky je to zas, žiaľ, naopak, ale taký je už život, a ten je skôr ťažký ako ľahký“, povedal pre Námestovčan Jozef Juriga. …možno ako tiež život ťažko skúšaného slovenského národa v jeho storočnej histórii…

ZDROJ: Noviny Námestovčan, Autor: (lá)