Plátno a modrotlač sú dnes opäť v móde

Vendelín Ťažandlák bol na záver popularizačného seminára zameraného na tradície hornooravského plátenníctva, modrotlače a spracovania ovčej vlny 30. mája určite spokojný. Dal si totiž za svoj osobný cieľ oživiť a spopularizovať dobu hornooravského plátenníctva, ktoré bolo v minulosti zlatou érou Oravy. Po prvom pracovnom stretnutí v apríli s ľuďmi, ktorí k tejto téme majú čo povedať, sa na námestovskej radnici opäť, už za účasti verejnosti, zišli znalci plátenníckej doby, ktorí spomínanú pýchu tohto úseku našej histórie priblížili dnešnej generácii. Takže autor myšlienky „aby tí po nás o tejto dobe vedeli a hlavne, aby bolo plátenníctvo motivujúce“, bol rád, že táto téma ožila. Chcel ju obnoviť aj preto, „aby nás nasledovníci pozitívne hodnotili“. Je správne, ak má človek snahu zanechať po sebe viditeľnú stopu, tak to má v živote byť…
Veľmi zaujímavá bola prechádzka históriou plátenníctva v tejto časti Oravy, zvlášť v Zubrohlave, ktorej sa venovala bývalá starostka obce, spisovateľka Eva Kurjaková. Okrem iného porovnala kultúrne rozdiely medzi plátenníckymi a sedliackymi rodinami v plátenníckych obciach hornej Oravy. Dozvedeli sme sa, že plátenník nebol výrobca, ale predajca, distribútor plátna, plátenníctvu sa venovalo na Orave deväť dedín, plátenníci predávali plátno po celej Európe, ale aj v Káhire, Istanbule, na Blízkom Východe…, že sedliaci sa obliekali do súkna, plátenníci už ako mestskí ľudia, aby boli vážení a uctení, že plátenníci boli nositeľom pokroku, vzdelania a práve z oravských plátenníckych rodín vyšli mnohí vzdelanci, spisovatelia… Veľmi cennými informáciami prispeli na spomínanom seminári pod názvom Premeny tradičného textilu aj Augustín Maťovčík zo Slovenskej národnej knižnice Martin, historik Peter Huba, Elena Beňušová z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava… Dlhoročne sa téme modrotlače venuje aj Námestovčan Miroslav Hajdučík, ktorý ju už niekoľko rokov popularizuje na školách. Je dobré, že modrotlači a plátnu je v súčasnosti naklonená aj móda – šaty či obuv z modrotlače sú dnes veľmi moderné, o čom prítomným na seminári porozprával Matej Rabada, ktorý v roku 2015 oživil tradíciu modrotlače v Párnici po tom, čo sa tu táto výroba skončila v roku 2010. Matej Rabada sa inšpiruje u vzorov prírodou, spolupracuje s viacerými firmami a módnymi značkami, je držiteľom ocenení ako Zlatá Fatima… Pre zaujímavosť – opýtali sme sa, koľko stojí meter látky modrotlače. Pätnásť eur. V popularizácii „zlatej éry Oravy“ nás však čaká ešte nekrátka cesta, pretože mladí ľudia o nej veľa nevedia, ako sme sa dozvedeli na seminári a presvedčili sa aj z odpovedí žiakov I. stupňa jednej zo základných škôl z neďalekej obce. Regionálna výchova a podobné aktivity, akú 30. mája v Námestove zorganizovalo Oravské kultúrne stredisko v Dolnom Kubíne, Mesto Námestovo i spomínaní zanietenci pre plátenníctvo a modrotlač, môžu však zmene v tom výrazne napomôcť.

ZDROJ: Noviny Námestovčan, Autor: (lá)