Možno si ani neuvedomujeme, čo všetko v Námestove máme

Dom kultúry v Námestove (DKN) organizuje alebo spoluorganizuje rad festivalov a kultúrnych podujatí s niekoľkodesaťročnou tradíciou. Pripravuje ich pre deti i dospelých, pre Námestovčanov ale i pre občanov celého Slovenska – Gorazdovo výtvarné Námestovo, Námestovské hudobné slávnosti, Hudobné leto na Ostrove umenia, Dychfest, Verím Pane… Ako vnímate ten objem ponuky tradičných festivalov z pohľadu záujmu a aké echo vysielajú tieto podujatia smerom k organizátorom? Opýtali sme sa riaditeľky DKN Bc. Evy Mušákovej.
„Tieto festivaly vznikali postupne. Majú svoju tradíciu, niektoré sme zdedili, niektoré sa zrodili v Námestove. Zdedeným je napríklad Hudobné leto na Slanickom ostrove umenia. To sa zrodilo v Trstenej a my ho organizujeme od jeho 15. ročníka. Tento rok bol už 42. ročník. Dychfest vznikol v roku 2000. Nadviazal na prehliadku dychových hudieb, ktoré sme tu mávali. Verím Pane je podujatie, na ktorom spolupracujeme, ale nie sme jeho organizátormi. Polovica podujatia sa koná v našich priestoroch. Gorazdovo výtvarné Námestovo je zaujímavé tým, že vyhlasovateľom súťaže je Mesto Námestovo, no súťaže sa zúčastňujú školy z celého Slovenska. A hoci ide o každoročne sa opakujúcu rovnakú tému, súťaže sa školy zúčastňujú každoročne, je pre nich stále zaujímavá. Ďalšie festivaly, napríklad divadelný festival pre špeciálne školy, trval určité obdobie a po 7 rokoch akoby stratil opodstatnenie. Prišli ďalšie témy, ktoré sú zaujímavé pre návštevníkov. Väčšinou sú to podujatia, ktoré nezostávajú stáť na jednej úrovni, ale ako živý organizmus sa vyvíjajú -napríklad Námestovské hudobné slávnosti. Z malého oravského festivalu vyrástol festival s medzinárodnou účasťou. Striedali sa tu zbory z Európy, rovnako na festivale Hudobné leto na Slanickom ostrove umenia, účinkujúci boli z celého sveta. Nie je to len festival vážnej hudby, a nie len pre interpretov zo Slovenska. Festival má zaujímavý fenomén – zhruba tretí koncert je venovaný fóru mladých talentov a návštevníci sa môžu presvedčiť, koľko talentovaných mladých ľudíje na Orave, aká generácia umelcov, ktorí sa uplatňujú nielen na našej scéne, ale aj v zahraničí, tu vyrástla. Je veľkým pozitívom, že festivaly sú podporené Fondom na podporu umenia. Okrem nami organizovaných podujatí je tu ešte veľmi zaujímavý festival Orava Jazz, mohli by sme povedať – podujatie, na ktoré, do malého mesta prichádzajú ľudia – jazzmani zo zahraničia, vo svete jazzovej hudby známi a populárni. Niekto by mohol povedať, že návštevnosť na tomto podujatí nie je na plnú sálu, je to však špecifický festival, na ktorý prichádzajú fajnšmekri, ľudia, ktorých tento druh hudby zaujíma. Každé podujatie teda má svojich návštevníkov, a ľudia, ktorí majú radi umenie, prídu na všetky druhy umenia. Všetky spomínané festivaly teda majú svoje miesto, pretože každý divák ho v tej celoročnej ponuke kultúrnych aktivít aj má mať a v úlohe organizátorov sa snažíme, aby návštevníci vedeli, že pri tvorbe a príprave každoročnej ponuky sme pamätali aj na nich. Niekedy sa aj sama zamýšľam nad tým, že možno ani sami nevieme, teda že ľudia si dostatočne neuvedomujú, čo v Námestove máme. Spomínané festivaly, to je síce prezentácia mesta, regiónu i celého Slovenska v malom, ale s veľkým dosahom. Ak máme na festivale 10 zborov, z nich 6, či 8 zahraničných a keď sa vrátia členovia domov, rozprávajú,že v takom malom meste majú taký festival, obyvatelia sú tam takí a takí, je tam také a také prostredie, myslím si, že vďaka týmto stretnutiam sa stierajú hrany medzi jednotlivými krajinami, ľudia sú si bližší, sú milí, spolu komunikujú, cítia, ako sa k ním človek chová a snažia sa prevziať si odtiaľ to dobré, čo tu vidia, zažijú. Je to reklama, ktorú si málokto uvedomuje a je určite účinnejšia ako iné druhy reklamy, pretože kontakt účastníkov i obecenstva, obyvateľov je živý, autentický. Ja som veľmi vďačná ľuďom, ktorí pracujú na tejto organizácii podujatí a nerobia to pre peniaze, ale preto, že majú k umeniu, ale i k človeku blízko a zážitky či emócie chcú sprostredkovať aj ďalším ľuďom. A ak sa môžem ešte vrátiť k tej časti otázky ohľadne záujmu – vždy sa nájdu ľudia, ktorým sa veci páčia, alebo nepáčia. Ak na podujatie, na ktorom sa nedá veľa obmieňať, pretože napríklad prostredie, expozícia sú veci dané, a my môžeme toto podujatie obmieňať iba zmenou interpretov, či napríklad svetla, a ľudia napriek tomu prichádzajú už vyše 40 ročníkov, je to pozitívne.
Okrem týchto tradičných aktivít realizuje DKN množstvo ďalších ponúk pre námestovskú i mimonámestovskú verejnosť. Ktoré podujatia si ľudia zvlášť obľúbili? Je ich nemálo, ale spomeniem aspoň kino. Je veľkou výhodou, že dnešné moderné kiná, námestovské nevynímajúc, môžu divákom ponúkať film, ktorý v ten istý deň beží v Bratislave či v iných mestách. Za zaujímavé tiež považujem napríklad Impulzy – Námestovské autorské čítania, ktoré pripravuje práve v týchto dňoch naša knižnica (viac o tomto podujatí na inom mieste, pozn. aut.) Mnohé ďalšie podujatia si plánujeme priebežne. Ich výber závisí nielen od záujmu diváka. Snažíme sa, aby boli pre neho prínosom, ale zároveň aby pokryli náklady, ktoré s týmto programom súvisia.
Okrem DKN prinášajú svoje produkty z oblasti kultúry a umenia aj ďalšie inštitúcie v meste – zušky, školy, CVČ… Ako vy vnímate tento ich vklad do celkového „kultúrneho koláča“, ktorý Námestovo každoročne ponúka verejnosti? Je dobré, že kultúra sa neobmedzuje iba na jednu inštitúciu – Dom kultúry, a že nositeľmi sú aj školy, škôlky CVČ… Tým sa človek kultivuje a odmalička sa kreuje, stáva sa nie iba konzumentom, ale aj spolutvorí… V rámci podujatí, ktoré organizuje DKN majú školy svoje miesto, majú svoje konkrétne termíny koncertov, výstav a prezentujú tu svoju tvorivosť. Svoju tvorbu vystavujú nielen žiaci, študenti, ale aj pedagógovia, čo je dobré, lebo aj rodič si podľa toho môže vybrať pedagóga a školu, ktorým zverí svoje dieťa. Angažovanosť spomínaných inštitúcií vnímam tiež z pohľadu sociálneho: Generácia súčasných vysokoškolákov, ktorí absolvovali umelecké školy, je viac sociálne aktívna – na konci roka napríklad zorganizujú benefičný koncert pre zdravotne postihnuté dieťa, či dieťa zo sociálne slabších rodín, ktoré potrebuje finančnú pomoc, aby mu uľahčili život…
Nemálo aktivít sa teda každoročne koná v námestovskom stánku kultúry. Je podľa vás jeho „obal“ adekvátny obsahu? Je najvyšší čas, aby fasáda domu kultúry dostala novú tvár, po 35 rokoch si to tá budova zaslúži. Aby sa nestala hrozbou a nebezpečenstvom pre seba samu…
Verejnosť stále volá po kultúrnom stánku s tanečnou sálou. Ako a kde by mal podľa vás byť? Je načase vyriešiť ten problém. Prikláňam sa k jednoduchému riešeniu – priestor hornej časti chodby domu kultúry – oproti kinosále „vytiahnuť“ do námestia a tam urobiť sálu. Bolo by to možno najjednoduchšie riešenie, pretože aj všetky potrebné „príručné“ priestory k takejto sále existujú, boli by teda poblízku.

ZDROJ: Noviny Námestovčan, Autor: A. Lajmonová